Desktop106

Pútnické miesta na Slovensku

 

          od

           25 €

Levoča, Litmanová, Rajecká Lesná, Turzovka, Staré Hory a viac

 

LEVOČA

Najstarším pútnickým miestom východného Slovenska je Levoča, kde korene mariánskeho kultu siahajú až do XIII. storočia. Totižto z tých čias pochádzajú prvé zmienky o tomto pútnickom mieste a zhromažďovaní mariánskych ctiteľov.  Roku 1247 bola postavená prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie. Jednoduchý slovenský ľud tu prichádza so svojimi radosťami i bolesťami k Márii ako k svojej matke, ako to často ospieva vo svojich pútnických piesňach. Najväčšia púť bola za prítomnosti Svätého Otca Jána Pavla II. 3. júla 1995, kedy sa spolu s ním okolo Matky Božej vinulo vyše 650.000 naradostených pútnikov. Svätý Otec zhromaždeným pútnikom vo svojom príhovore okrem iného povedal: Mariánske svätyne sú miesta kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným, istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach…

LITMANOVÁ

Posolstvá Panny Márie z Litmanovej 5. august 1990 až 6.august 1995. Od chvíle, keď sa dvom dievčatkám na Hore Zvir údajne zjavila krásna pani sediaca na lavičke, ubehne v auguste 26 rokov.

Pútnici na Zvire videli množstvo úkazov.

Eleonóra Cibirová, Prievidza: „Na púti v Litmanovej 8. augusta 1993 sme so sestrou a neterou boli svedkami toho úkazu na slnku, ktoré vyzeralo ako Hostia a ktoré kmitalo a okolo neho sa striedali rôzne farby. Nakoniec sa zo slnka spustili tri široké zlaté lúče, ktoré siahali až na zem. Jeden z nich padol na ľudí, ktorí išli pred nami a tiež mali zlaté šaty a vlasy.“

Michal Semančík, Spišské Podhradie: „… mimoriadnu udalosť, ktorú som zažil spolu s manželmi Gadušovými zo Spišského Podhradia a manželmi Furmanovými z Domaňoviec na hore Zvir v Litmanovej. Bolo to v júni 1992. Keď som sa blížil k lesu, ešte som sa z diaľky lúčil s týmto vzácnym miestom. Zrazu 4 ženy za mnou pozerali do fliaš, v ktorých mali nabratú vodu. Keď som u prvej zbadal, že v strede fľaše má sviecu, čo horí, zmocnil sa ma úžas. Ďalšia žena mala vo fľaši žiariaci kríž, na ktorom bolo aj umučenie. Táto žena fľašu aj obrátila, avšak kríž ostal neporušený.