V prvom rade, dakujem za uzasny vylet na Maltu. Bol to nie len cas, kedy sme sa dozvedeli nieco nove o uzasnom ostrove, ale aj cas, v ktorom sme mohli hlbsie prezit vyznamnost osoby apostola Pavla, ktory na tomto ostrove stroskotal. Papez Frantisek na jeho apostolskej ceste to povedal nadherne: “A ohľadom stroskotania, myslím tu na sv. Pavla, ktorý počas svojej poslednej plavby Stredozemným morom dosiahol tieto brehy nečakaným spôsobom a bol zachránený. Potom, keď ho uhryzla vretenica, bol považovaný za zločinca; hneď na to bol ale pokladaný za boha, keďže nemal nijaké následky z uhryznutia (porov. Sk 28,3-6). Medzi týmito dvomi extrémnymi zveličeniami akosi uniká prvotná podstata: Pavol bol mužom, ktorý potreboval prijatie. Ľudskosť je na prvom mieste a predčí všetko ostatné: tak to učí táto krajina, ktorej dejiny mali úspech z príchodu stroskotaného apoštola. V mene evanjelia, ktoré on žil a ohlasoval, si rozšírme srdce a objavíme nádheru služby núdznym. Pokračujme na tejto ceste.” (Papez Frantisek). V tejto krajine je taktiez obrovska Marianska ucta. Myslim, ze celkom spravne ste sa v CK Avema rozhodli pre tuto destinaciu. Ved aj nazov Vasej CK je od “Ave Maria”.Mali sme moznost prezivat svate omse v rozlicnych kostoloch tohto ostrova. Kazdy den ine krasne miesto, posledny den dokonca ostrov Gozo. Vsade tam sme si v kostoloch spievali nase Slovenske Mariánske piesne.Na vsetkych tychto miestach sme mohli cerpat duchovne sily, potrebne pre nas duchovny zivot.Okrem toho bola vynikajuca moznost na konci niekolko dni aj trosku pookriat v prijemnom hoteli pri mori, kde sme nacerpali aj sily potrebne pre telo.Uprimne dakujem Vasej CK Avema za sprotredkovanie tychto vzacnych chvil.Verim, ze tak ako my, aj iní si najdu chvilku spoznat tuto krajinu a nacerpaju duchovnu i telesnu posilu v narocnom kazdodennom zivote.
Martin Skladany
| vdp. Ján Košiar |
Milá pani Michala,
Púť do San Giovanni Rotonda dopadla výborne, všetci spokojní, lekára nikto nepotreboval, hoci boli tam aj niektoré pútničky s barlami….
Aj pani Eve, sprievodkyni veľmi pekne ďakujem za všetko. Želám Vàm veľa spokojných pútnikov. Laudetur.
Ján Košiar |
| vdp. Jozef Schwarz |
|
Aj touto cestou Vám chcem čo najsrdecnejsie poďakovať za zorganizovanie našej farskej púte z Cifera prostredníctvom Vašej cestovnej kancelárie Avema do Fatimy a do Santiaga de Compostela od 18.-22.10.2017.
Toto je už druha velmi dobrá skúsenosť s Vašou cestovkou, naozaj takto všetko pripravené, dohodnuté a perfektne naplánované, či už lety, ubytovanie, strava a sprievodca, nie je samozrejmosťou aj u väčších cestoviek. Toto je vaša najlepšia reklama a referencie, perfektná príprava a komunikácia a spokojní zákazníci.
Vďaka Miška aj za pani sprievodkyňu Danku, bola úžasná a s duchovným programom naša pút sa všetkým velmi páčila a som presvedčený, že všetci ešte velmi dlho budeme duchovne žiť z toho, co sme načerpali vo Fatime a v Santiagu. A určite nám v tom budú pomáhať Panna Mária Fatimska a svätý Jakub.
Mila Miška, nech sa Vám a aj vašej cestovke darí, nech ste zdravá a nech vás Boh žehná a Duch Svätý inšpiruje novými nápadmi na púte, na ktorých ľudia môžu nielen niečo nové vidieť ale sa aj duchovne obohatiť a posunúť bližšie k Bohu i ľuďom.
S úctou a veľkou vďakou
Jozef
|
| vdp. Štefan Kosturko |
| Chcem sa veľmi pekne poďakovať cestovke Avema za krásne chvíle, ktoré sme zažili na našej farskej púti po stopách apoštolov v Turecku. Za všetku starostlivosť pred cestou. Tiež o podrobnej príprave na túto cestu. Tiež sprievodcom v Turecku Zuzane a Gokhanovi, ktorí sa počas našej cesty o nás starali. Bolo to nádherné. Tiež sa chcem poďakovať mojím farníkom za disciplinovanosť a starostlivosť jeden o druhého. Boli sme jeden tým, ktorí sa tešil z poznania cudzieho sveta a cestovke za to, že nám to nádherne sprostredkovala. Ďakujeme. |
| vdp. Pavol Slotka |
| Pozdravujem Vás. Vďaka za poslané fotografie a mail. adresy. Výlet do Turecka Po stopách apoštola Pavla sa mi páčil, pretože bol pestrý. Nejaký čas sme venovali antickým a kresťanským pamiatkam a zároveň nám ostal čas aj na oddych pri vode, alebo v saune. Domček Panny Márie v Efeze ma najviac duchovne obohatil spomedzi všetkých kresťanských pamätihodností, ktoré sme navštívili. Som rád, že sme sa mohli toľko zaujímavých informácií o Turecku dozvedieť vďaka Vám. Prajem Vám veľa božích milostí, sprievodkyni úspechy v škole, v osobnom živote, veľa zdravia a aby ste ešte mnohých mohla sprevádzať po Turecku. Pavol Slotka |
| vdp. Roman Haško |
Viem, že slová niekedy veľmi málo vystihnú to, čo by sme chceli naozaj vyjadriť.
No napriek tomu by som Vám aj takouto cestou chcel vyjadriť veľké poďakovanie.
Ďakujem:
Za krásne vedenie púte, za asistenciu a sprevádzanie klientov
na rôzne akcie, v rôznom smere, za vypĺňanie nášho voľného času.
Ďakujem za Vaše ochotné srdce, pomocnú ruku a každý kúsok času,
ktorý ste nám venovali a trávili spolu s nami.
Boli to pre nás vzácne, príjemné a pestré chvíle, ktorými ste prispeli,
aby naše dni boli krajšie, bohatšie,
ale najmä, z ktorých zostali nezabudnuteľné zážitky.
Prajem Vašej CK, aby sa jej aj naďalej dobre darilo. S úctou a láskou duchovný otec Roman Haško. |
| vdp. Daniel Dian |
| Pre mňa osobne bola silným zážitkom návšteva Efezu, kde bola kedysi veľmi silná kresťanská komunita od čias sv. Pavla. Dosvedčuje to aj monumentálnosť chrámu, kde sa v roku 431 konal efezký koncil a tam bola vyhlásená dogma, že Panna Mária je Bohorodička a nie iba Kristorodička, ako to hlásali mnohí bludári. Tragédiou je, že z chrámu ostali iba ruiny, a tam kde kedysi kvitla viera, dnes kresťanov niet. Potrebujeme si uvedomiť, aktuálnosť otázky Krista, či Syn Človeka nájde vieru, keď príde súdiť živých i mŕtvych. To je môj najsilnejší dojem z púte, výzva a zároveň aj memento, aby aj u nás pre ľahostajnosť neostali z kostolov iba takéto ruiny. |
| Jún 2013 – Duchovný správca Spišskej Katolíckej Charity. |
| Človek je tvor neustále zvedavý , rád vyhľadáva to, čo ešte nevidel a spoznáva veci nepoznané .Ja tiež patrím medzi nich a keď sa mi naskytla možnosť spoznať a vidieť miesta pobytu Panny Márie, prejsť po stopách sv. Pavla, Barnabáša či Jána bol som veľmi rád. Viem ,že veľa z vás čitateľov tohto článku nebudete mať možnosť vidieť to čo sme videli my, ale až tu som pochopil prečo Pán Ježiš povedal túto vetu“ Príde čas, keď sa Bohu budete klaňať na každom mieste“. Pozvanie na poznávací zájazd do Turecka som prijal ako duchovný sprievodca, a hoci som teologicky vzdelaný musím uznať, že sám som bol týmto zájazdom milo prekvapený. Myslím, že mnohí z nás, ani nevedia predstaviť , kde sa vlastne tá Malá Ázia, kde pôsobil sv. Pavol nachádza. Je to v Turecku , mieste ktoré poznáme skôr, ako miesto pobytu pri mori. Je to miesto upevnenia viery, spoznanie ľudskej márnosti ,ale hlavne spoznávania ľudských charakterov. Keď k tomu pridáme, myslím ,že veľmi pekné až luxusné ubytovania a výbornú stravu, zistíte ,že byť účastníkom tohto zájazdu sa oplatí.
Možno to bolo na úvod až príliš veľa riadkov , ale chcem už len krátko a hlavne za seba . Aj Panna Mária išla do Aim Karim za príbuznou Alžbetou ,aby sa presvedčila o pravdivosti anjelových slov ,tak trošku aj mi sme šli po stopách sv. Pavla a sv.Jána s očakávaním čo tam uvidíme. Toto očakávanie určite sklamalo tých, ktorí čakali krásne chrámy vymaľované plné modliacich pútnikov .Pre mnohých, ktorí čítajú tento článok môže sa zdať, že cesta po stopách apoštolov, tak, ako ju vykresľujem nie je vôbec zaujímavá . Naopak miesta ,ktoré sme prešli sú veľmi pekné ,ale trošku ináč, ako si ich predstavujeme „my“ zbožní veriaci. Ak by som skončil tu a nenapísal žiadnu super správu , kde sme boli a čo sme videli, pre jedných by to bolo málo a pre iných aj tak veľa, sme už takí , každý to vidí len zo svojho pohľadu. Dotknem sa už len jednej pre mňa vzácnej veci .Pred rokom som bol v Turecku v Side je to starobylé mesto či skôr ruiny mesta. Mal som z toho silný dojem nevidel som doposiaľ tak veľa ruín mesta, ale Efez ten je naozaj unikátny. Stáť na mieste, kde Panna Mária bola vzatá do neba, byť nad hrobom sv. Jána či sv. Filipa to tiež nie je každodenná príležitosť. Nakoniec to čo vo mne zanechalo silný zážitok boli ruiny kresťanského chrámu a kostola Panna Márie v meste Efez 120 metrov dlhého a 40 metrov širokého s baptisteriom, ktoré v siedmom storočí pravdepodobne zlikvidovalo zemetrasenie a neskôr aj moslimovia. Tu však chcem povedať, aká je krehká ľudská sláva , tento chrám i celé veľkolepé mesto so svojimi kúpeľami a koloseami všetko raz pominie a pominulo, ale Božie slovo, ktoré dávalo silu svojim staviteľom určite nepominie . A preto naše svedectvo o našej viere nemôže ostať iba pri nedeľnej sv. omši , klaňajme sa Bohu v duchu a pravde všade , doma, v práci i v zahraničí .
Ďakujem aj všetkým , ktorí sa podieľajú na príprave takýchto netradičných poznávacích zájazdov a prajem všetkým, ktorí sa rozhodnú pre tento zájazd ,aby neboli len konzumentami poznatkov a iných pôžitkov , ale hlavne ,aby dokázali prehĺbiť svoju vieru a nájsť odvahu svedčiť o Kristovi a jeho poslaní viesť človeka ku spáse. Vzory svätých apoštolov, žijúcich na tomto území nech nás povzbudzujú a dajú nám potrebný zápal svedčiť o živote v Bohu. Život je nádherný , ale bez Boha je nezmyselný, apoštol Pavol to krásne opísal v Ňom žijeme, hýbeme sa a sme.
|
vdp. Juraj Drobný
|
|
Už si nepamätám, kedy presne to bolo. Prišiel za mnou riaditeľ TV LUX Ján Buc s otázkou: „Nešiel by si do Turecka na púť s divákmi TV LUX, ako kňaz–sprievodca?“ „Šiel.“
Bolo 12. októbra. Spoločne s ďalšími pútnikmi, z ktorých som poznal iba svojho bratranca Štefana a sprevodkyňou Dominikou sme čakali na letisku. Z pristaveného lietadla práve vystupovali účastníci prvého turnusu, tak sme si mávali a s kňazom Danielom Dianom sme si ťapli aspoň cez sklo, ktoré nás oddeľovalo.
V Antályi na letisku nás čakal turecký sprievodca a Miška. Po ubytovaní sa a krátkom oddychu sme sa stretli pri večeri. Na druhý deň nás čakala vyše 400 kilometrová cesta k antickému Efezu, tak som si šiel ľahnúť skôr.
Prechádzali sme krajinou a od našich sprievodkýň sme sa každú chvíľu dozvedeli niečo nové o Turecku, o jeho histórii a kultúre, o súčasnom živote v ňom, o horách, cez ktoré viedla naša cesta. Len ja som to mal trošku sťažené; bolo nás vyše päťdesiat, preto sme mali dva autobusy. Ja som sa viezol chvíľu v jednom, chvíľu v druhom, ruženec v jednom, ruženec v druhom. Večer sme prvýkrát slávili spoločne eucharistiu – v kongresovej sále hotela, v ktorom sme boli ubytovní.
V podelok ráno sme vstúpili do Efezu a prechádzali sme sa po jeho uliciach, či skôr po tom, čo z nich zostalo. Efez bol kedysi antickým veľkomestom, neskôr kvitnúcou kresťanskou obcou spojenou s pôsobením svätého apoštola Pavla, evanjelistu svätého Jána, miestom veľkých cirkevných koncilov. Dnes je však domovom mačiek, archeologickým skanzenom a pre nás znamením, že všetko na svete sa raz pominie.
Na druhý deň sme navštívili domček nad Efezom, v ktorom podľa tradície Panna Mária prežila posledné roky svojho života. Miška nám rozprávala o udalostiach týkajúcich sa tohoto miesta, ako ich vo svojej knihe zaznamenala Katarína Emmerichová. Čo z toho má historické jadro a čo sú iba zbožné predstavy autorky, dnes už asi nikto nezistí. Tieto miesta sú však poznačené prítomnosťou apoštolov i Božej Matky. Domček navštívili a obdarovali traja veľkí pápeži; Pavol VI., Ján Pavol II. a Benedikt XVI. Svätú omšu sme slávili pri oltári len pár metrov od neho. A ten moment i samotné miesto sa zapísali do našich sŕdc asi najsilnejšie zo všetkého, čo sme prežili. Do môjho určite.
V Hierapolise sme mali možnosť navštíviť hrob apoštola Filipa a okúpať sa vo fantastických prírodných kúpeľoch Pamukkale. Neskôr sme videli i pozostatky antického mesta Perge, spojeného s pôsobením apoštola Pavla.
Okrem pútnického mala naša cesta i poznávací charakter. Videli sme tradičnú ručnú výrobu slávnych tureckých kobercov, výrobky zo zlata, či kože i tradičný turecký bazar.
Skupina, ktorej som bol súčasťou, bola v rámci putovanie divákov TV LUX druhá v poradí. S tou prvou putoval Daniel Dian a s tou treťou riaditeľ TV LUX, Ján Buc. Myslím si však, že hovorím za všetkých, keď poviem, že vďaka Miške (a turnus, v ktorom som bol ja i vďaka Dominike), sme spoločne prežili osem nádherných dní. Obdivoval som obe, ako sa ku každému človeku správajú s veľkou pozornosťou. Ku každému bez výnimky. Aj do situácií, kedy som začínal byť nervózny, ony dve svojim prístupom vnášali upokojenie. Aj zato im obom patrí obrovská vďaka. Aj vďaka takémuto prístupu bol náš pútnický zájazd nielen pekným výletom, ale i kultúrnym a duchovným obohatením.
|
|
